Toto si myslím o voľbách a som ochotný sa veľa mýliť
Sľubujem, že nedávam odporúčanie, koho voliť, ani či ísť voliť.
Nasledujúce myšlienky sú voľným prúdom úvah človeka, ktorý si napriek subštandardnému prehľadu v politológii dovolí vysloviť myšlienky, s ktorými nebude súhlasiť mnoho jeho čitateľov, priateľov a možno o nejaký čas ani on sám.
Nevedieť a nebyť si istý je úplne okej
Ak chceš, aby som ti dával rozumy, opýtaj sa ma na futbal, poker, alebo astronómiu. A pri tom pokeri ti asi poviem, že poznám ooooveľa lepších týpkov.
Mnoho mojich kolegov a kamošov sa zapojilo do desiatok kampaní, v ktorých nás (a seba) uisťujú že ísť voliť je nutné a zopár z nich priamo odporúča konkrétne strany a krúžky. Nehaním, chápem.
Napriek všeobecnej nálade a mobilizácii v mojej bubline si sem idem nahlas sformulovať zopár nepopulárnych názorov a otázok, na ktoré nemám jednoznačné a ani len hmlisté odpovede.
Kde inde si mám utriediť vlastné myšlienky, keď nie vo svojom newslettri?
Voľby sú ako Superstar. Súťaž sympatií a nie ideí
V dokonalom svete si sadneme k nedeľnej diskusii so šálkou earl grey, pozorne počúvame kultivovaný prejav našich budúcich politických zástupcov a do poznámkového bloku im priradíme body za rôzne aspekty ich prejavu. Bodom priradíme váhu a na konci spriemerujeme. Až do posledného dňa zbierame dáta, ktoré nám v deň volieb určia víťaznú stranu a kandidátov na krúžkovanie.
Ha-ha. Akokoľvek by som si želal, aby sa ľudia niekedy správali menej ako ľudia a viac ako stroje, to takto nie je.
Môžeš vyhnať človeka z džungle, ale fight-or-flight z človeka nevyženieš.
Pri voľbách (aj nákupných či ľúbostných) sme obyčajné zvieratká, ktoré skočia po tom, čo viac žiari, alebo dáva väčšiu šancu na párenie. A utečú od toho, o čom sú presvedčení, že im ublíži.
Nezabúdajme, že ľavý koniec a stred Gaussovej krivky zaberajú strašne veľa miesta a ich obyvatelia nie sú zrovna najostrejšie analytické ceruzky v peračníku. Tu je to číre “páči/nepáči”. Dokonca aj ja, čo sa neskromne priradzujem k jej pravému koncu, sa nestačím čudovať niektorým mojim impulzívnym rozhodnutiam.
Riešenie? Nemám. Alebo mám, no trvá bars dlho. Vždy, keď v sebe riešim otázku správania más a ich inteligenčnú úroveň, dostanem sa k vzdelávaniu.
Starých preučíš už len veľmi ťažko. S mladými sa ešte čosi dá.
Najdôležitejšie je dobre vychovať aktuálnu generáciu sopľošov.
Každý si v hlave zadefinujte to vlastné dobre, ale keď ti pri tom v hlave nabiehajú slová ako “národ” alebo “Boh”, nemáš to dobre.
Jak hovorieval môj obľúbenec Marcus Aurelius: “Prestaň dookola žvaniť o tom, ako by mal vyzerať dobrý muž. Buď ním.”
Odhliadnuc od jeho dokonalej slovenčiny, vidím tu jasný rozpor s princípom volieb. Politici dookola žvania o tom, ako sa po 30. 9. zmenia na dokonalé víly pokroku a pokoja. Akurát prááááve teraz sú to ešte ufňukaní nevychovaní čavargoši potajomky fajčiaci za plotom školského dvora.
Voľby nie sú o tom, kto je už dnes naším vzorom, ale kto nás najlepšie predvedčí, že sa tým vzorom stane.
Voľby nie sú férová hra
V Superstar sa aspoň nestalo, že Robo Mikla vytiahol tesne pred hlasovaním kompro materiály na Tomáša Bezdedu, čím by si zabezpečil lepšiu pozíciu. Ani nikto nezmanipuloval SMS hlasovanie (asi).
Denne si čítam rozhorčené reakcie ľudí na správanie Matoviča či Fica. Ako keby sme od nich očakávali hru podľa pravidiel. Haló! Ich modus operandi je konštantný ojeb a tak sa na to treba aj pozerať.
Je absolútne zbytočné byť z toho smutný. Tvoj žiaľ neurobí veci lepšími ani pre teba, ani pre krajinu.
Tu sa vraciame ku predchádzajúcemu odseku. Keď vidíš, že tvoj strýko je úspešný mafián, aj ty chceš byť mafián. A často skončíš len ako obyčajný kokotko.
Riešenie: Nerev, že ostatní sú zlí zlodeji a klamári. Ty nebuď zlodej a klamár a ukazuj, že to je takto lepšie. Ľudia radi nasledujú prirodzených lídrov. PRIRODZENÝCH.
Nepoučuj, neraď bez vyzvania. (ako ja teraz? ups) Len buď žiarivý príklad. Ostatní si po rady začnú chodiť sami.
Voľby sú zbytočné
“Joooj, Majo, fakt toto?”
No ta…
Nebudem ti klamať, myšlienky anarchokapitalizmu sú mi čoraz bližšie a ako praktizujúcemu wannabe stoikovi by mi malo byť jedno, že sa mi za to chceš smiať. Pohode.
Skúsme sa ale teraz zamyslieť a zaspomínať si:
Kto ako prvý pomáhal utečencom z Ukrajiny či Sýrie?
Politici? Alebo filantropi, ľudia z neziskoviek a jednoducho bežní dobrí ľudia, ktorí nechceli čakať, kým sa pánkom a slečinkám na hradnom kopci uráčilo rozkývať?
Keď malé dieťa potrebuje liek na zriedkavú chorobu za desaťtisíce, zaplatí mu ho naša skvelá štátna poisťovňa alebo sa mu na to poskladajú neznámi ľudia na crowdfundingovej platforme, lebo proste chcú?
Keď ste rodičia detí s poruchou autistického spektra, napadne vám z hlavy päť kvalitných štátnych inštitúcií, ktoré sa špičkovo postarajú o vaše detičky bez poradovníka, alebo musíte založiť OZ-tko, postaviť vlastnú školu, po nociach sa samovzdelávať, fungovať z predaja mikín a tričiek a dúfať, že vám Mr Štát nehodí pod nohy nejaké nezmyselné legislatívne polienko?
Keď si zakladáš firmu, nenapadne ti ako prvé, v ktorej krajine by sa to dalo ľahšie a lacnejšie?
Neboli to náhodou naši popiči poslanci, ktorých sme si naposledy tak fajne zvolili, a ktorí nám do pandémie prihodili za hrsť nekompetencie a nesmierne tupých rozhodnutí?
Ale šak dobre sme volili naposledy, tak čo sa pojebalo? A prečo si myslíme, že teraz to bude lepšie, keď každý prieskum ukazuje, že e-e?
Hodnota tvojho hlasu je niekde okolo 1 ku 4 000 000. Lotéria.
Áno, viem, “Keď sa 10 000 ľudí rozhodne, že…” Bla-bla. Cena za presvedčenie jedného voliča je privysoká a zase to nie je o ideách, ale len o budgete na reklamu.
Riešenie? Zložité. Voľby tu máme len preto, že existuje verejný konsenzus, že toto je nalepší spôsob spravovania územia. Ale všetko je ľahšie a plynulejšie, keď sa do toho nezamontuje štát.
Politici nemajú hmotnú zodpovednosť za svoje nedodržané sľuby.
Keď ti obchodník predá blbosť, alebo vezme lóve a nedá ti tovar, máš možnosť ho zažalovať a získať späť, čo ti patrí.
Keď sľúbim, že prídem na stand-upové vystúpenie a nedostavím sa, nedostanem zaň peniaze, pokazím si reputáciu a prestanú ma volať.
Klasický politik sa ti vysmeje do ksichtu, že “Taa nepodarilo sa splniť, sorry, bráško”, medzitým dovolí kamošom zabiť novinára so ženou, na chvíľku sa zdekuje a o pár rokov dojde späť, jakeby nič. Fasa funkčný systém, super!
Netvrdím, že toto sa dá zmeniť rýchlo a ľahko. Ale čekujte Maďarov, ako pomaličky a ľahko sa dá za desaťročie vybudovať light diktatúra. Vďaka demokracii. Coming soon.
Voliť sa dá aj nohami, nielen rukami
“Hej? Netaky si múdry. To sa akože má každý zdekovať odtiaľ?”
Ja neviem, ale je to možnosť. A kým je možnosť, história ukazuje, že to je často najvhodnejšie riešenie. Jasné, nie každý má na to peniaze. Nie každý má rodinu v takom stave, aby sa mohol zdekovať za dva týždne, keď hovno trafí ventilátor. Nie každý má job, za ktorý si okmažite nájde náhradu v cudzej krajine.
Ale sme dospelí ľudia a budeme sa o seba musieť postarať, keď nám Republika ukradne republiku. Samozrejme, v tomto prípade sa dá inšpirovať filmom Inglorius Basterds, ale na to tiež nemá žalúdok úplne každý.
Autor tohto textu chce zdôrazniť, že ani jeho príprava na potenciálne ťažšie časy (hlavne finančná) nie je nič moc, ale ostatné roky makal na nadobudnutí toľkých silných priateľstiev, že mu to potenciálny odchod z krajiny značne uľahčí.
Milan Kundera hovoril, nech o ňom píšu ako o francúzskom autorovi, aj keď bol rodený Brňák. Československo sa naňho vysralo, tak sa aj on vysral naň. Myslieť si, že musíme byť do smrti pevne spojení s rodnou hrudou je v tomto prípade naivné, priam stupídne.
Oveľa lepšie píše o (ne)zmyselnosti volieb Wilderko.
Posledný odsek pre marketérov
Každé voľby sa prebudia junior social media manageri a dostanú skvelý nápad parodovať volebné bilbordy a “vtipne” ich prepojiť s produktmi svojich nadšených klientov.
Nie je to vtipné, nikdy nebolo, ani nebude. Je to lacnota a Zlatý klinec si môžeš pribiť maximálne tak do čela.
Neviem ako vy, ale ja naozaj nechcem vidieť v uliciach a na internete ani jeden bilbord navyše, ktorý by evokoval tie prašivé fašistické ksichty.
Urobme si ešte jeden myšlienkový experiment.
Predstav si, že si berlínska židovská kaviareň v 30. rokoch a cieliš na kávičkárov s plagátmi, ktoré parodujú Hitlera. Aber das ist UNSINN!
Rozuzlenie
Voliť pôjdem napriek všetkému, čo som tu napísal. Ako sa teraz zvykne cynicky hovoriť, možno to budú naše posledné voľby, hi-hi.
Ešte neviem, koho budem voliť a koho krúžkovať. Zažmúrim oči, zaškrípem zubami, prefackám sa a dačo tam vymyslím. Život nie je jednoduchý a tak je to pekné a správne.
Je mi jedno, čo urobíš ty. Môj život bude naďalej v mojich rukách a bude záležať na mojich rozhodnutiach.
Ak chceš ísť príkladom svojmu okoliu, odporúčam napríklad Daily Stoic. Nadčasové a funkčné jak Merino.
Nabudúce napíšem niečo o SK/CZ rape.
Zatiaľ tip na album: Strýc Nory - Space Lopata (prod. Idea)